V akom veku pustiť dieťa k počítaču?

Moderné technológie sa v posledných rokoch stali nevyhnutnou súčasťou nášho života. Nájdeme ich takmer v každej domácnosti a tak nečudo, že lákajú aj naše deti. A to najmä počítače. My sme si na tieto vymoženosti zvykali postupne, ale naše deti s nimi vyrastajú. Dnes je nám jasné, že vo svojom živote ich budú potrebovať, takže učeniu detí pracovať s nimi sa nevyhneme. S tým súvisí otázka, ktorú si kladie každý rodič. Kedy je ten správny čas? Nie je priskoro? Všetko má svoje pre a proti a tak zrejme neexistuje ani jednoznačná odpoveď.

Odborníci tvrdia, že sa nemusíme obávať toho, že len čo dieťa zoznámime s počítačom, stane sa na ňom závislé. Napriek tomu, by sme danú situáciu nemali brať na ľahkú váhu, ale pristupovať k nej zodpovedne. V opačnom prípade by sa mohlo veľmi ľahko stať, že počítač sa stane jedinou vecou, ktorá dieťaťu vyplní všetok jeho voľný čas. Dôležité je, aby si rodič v prvom rade uvedomil, že počítač neslúži na to, aby si dieťa k nemu „odložil“ a mal nejaký čas pokoj. Práve naopak, rodič by mal byť ten, kto určí pravidlá a od začiatku rozhodne, koľko času dieťa strávi pri počítači a čo na ňom bude robiť.

Správny čas

Vo všeobecnosti sa dieťa s počítačom zoznamuje v období okolo troch rokov veku. Americká pediatrická akadémia odporúča, aby dieťa v predškolskom veku netrávilo pri zobrazovacích jednotkách viac ako 2 hodiny denne. Deti do dvoch rokov by sa im nemali venovať vôbec. Zvyklosti vo viacerých krajinách sa rôznia a tak nás neprekvapí, že iné zdroje uvádzajú maximálny „screen time“ do 30 minút za deň, a to až do veku 10 rokov. Nech by sme odborných názorov na danú tému našli ešte niekoľko, konečné rozhodnutie ostáva na rodičovi.

Základné pravidlo práce dieťaťa s počítačom hovorí, že počítač by mal byť natrvalo umiestnený mimo detskej izby. Jednoducho povedané, no čím ďalej ťažšie realizovateľné. V súčasnosti nás v domácnosti okrem klasického stolového počítača obklopujú rôzne notebooky, tablety, smartphony a iné viacúčelové zariadenia, ktorým nie je  jednoduché určiť stabilné miesto. Skúste si preto dohodnúť čas, kedy bude pre vás používanie výpočtovej techniky „tabu“ a  vtedy obmedzte jej používanie všetkým členom domácnosti. Buďte svojim deťom príkladom a  v túto chvíľu im venujte svoju plnú pozornosť. Čo sa neodporúča, je počítač zamykať alebo odnášať z miestnosti s úmyslom, aby sa k nemu dieťa nedostalo. Aj keď sa vám takýto prístup môže zdať na prvý pohľad ako  dobrý nápad, môže negatívne ovplyvniť úroveň dôvery dieťaťa vo vás. O to viac, ak hranie sa na počítači je jediná vec, ktorá mu prináša pôžitok.  

Správny prístup

Psychológovia sa zhodujú na tom, že je nutné filtrovať hry a materiál, ku ktorým má vaše dieťa prístup. V prvom rade vyberajte hry, ktoré sú interaktívne a vzdelávacie. Dieťa pri ich hraní musí premýšľať, robiť určité rozhodnutia a môže sa tak niečo naučiť. Vhodné sú aj kreatívne hry, pri ktorých si dieťa rozvíja logické myslenie. Naopak, absolútne nevhodné sú bojové hry. Postup výberu vhodnej hry alebo obsahu, s ktorým sa prostredníctvom počítača dieťa stretáva, je potrebné prispôsobiť veku dieťaťa a stupňu vývoja jeho koncentrácie.
Zaujímajte sa o to, čo dieťa na počítači robí. Pripojte sa k nemu a rozprávajte sa s ním o tom, čo ho baví, čo sa mu páči a prečo. Vhodný program práce na počítači môžete vyhľadávať a vytvárať spoločne. Pozorujte, čo dieťa pri výbere motivuje. Môže to byť súperenie s rovesníkmi, ktorí sa venujú rovnakej hre. Alebo len pasívne sledovanie videí so zámerom zabaviť sa, uvoľniť sa.
Dôležitú úlohu plnia aj špeciálne detské softvéry. Televízia či rádio podávajú informácie tempom, ktoré nie je prispôsobené mentálnej úrovni dieťaťa. Vďaka špeciálnemu detskému softvéru, má dieťa šancu vypočuť si informáciu aj viackrát alebo riešiť úlohu dovtedy, kým ju nezvládne. Veľkou výhodou vhodne navrhnutého softvéru je, že pri jeho používaní dieťa nikto nepoučuje a nekritizuje, a tak sa posilňuje aj jeho sebavedomie.
Aj keď vo väčšine prípadov je cieľom každého rodiča, aby sa dieťa s pomocou počítača niečo naučilo, trénovalo pamäť, tvorivosť, logické myslenie, rozvíjalo predstavivosť a získavalo užitočné informácie, nezabúdajme na pravidlá. Je skutočne nevyhnutné, určiť dieťaťu presné hranice, ktoré nesmie prekročiť. Pri najmenších ratolestiach môžete napríklad nastaviť kuchynskú minútku a pár minút pred zazvonením pripomenúť, že bude musieť končiť. V limitoch treba byť neústupčivý.
Ešte stále platí, že deti v predškolskom veku by mali v čo najväčšej miere spoznávať reálny svet.