Ako a prečo správne držať ceruzku
Nástup do prvej triedy predstavuje pre dieťa nielen veľmi vzrušujúce obdobie, ale aj dôležitý míľnik na ceste do sveta dospelých. Predtým však musí zvládnuť celý rad zručností. Medzi inými „ovládnuť“ ceruzku a naučiť sa s ňou narábať.
Správne držanie ceruzky a pera je jedným zo základných predpokladov pre úspešný štart školskej dochádzky. Nedostatky v grafomotorike môžu pri nácviku písania v prvom ročníku spôsobiť množstvo problémov, keďže písanie tvorí zhruba 70% školskej práce.
Ako a kedy začať s tréningom
Správny úchop ceruzky začíname s deťmi cvičiť po treťom roku života. U niektorých detí je úchop vyvinutý skôr, u iných neskôr. Niekedy chvíľu trvá, kým sa ručička uvoľní natoľko, aby malý umelec neurobil dieru do papiera vždy, keď trochu pritlačí. Uvoľnenosť ruky významnou mierou ovplyvňuje grafický výkon dieťaťa, jeho chuť kresliť a písať. Nadmerný tlak zvyčajne neumožňuje plynulosť pohybu ruky a tým ani plynulosť vedenia čiary. Na začiatku je tlak na podložku prirodzený, ale postupom času smerom k predškolskému obdobiu, by sa mal znižovať.
Osvojeniu správneho držania napomáhajú aj rôzne ergonomické pomôcky, resp. špeciálne ceruzky a perá, ktoré majú vytvarované zóny pre postavenie prstov, zvlášť vo verzii pre pravákov i ľavákov.
U najmenších detí je vhodné začať trénovať s trojhrannými ceruzkami. Platí pritom pravidlo: „čím menšie dieťa, tým väčší priemer ceruzky“:
Deti 3 – 4 ročné: priemer 14 mm
Deti 4 – 5 ročné: priemer 12 mm
Deti 5 – 6 ročné: priemer 9 mm
Ako zvládnuť správne držanie ceruzky
Správny, tzv. „štipkový alebo pinzetový úchop“ je základom zdravého kreslenia a písania. Pokiaľ dieťa drží ceruzku iným úchopom (napr. bruškami všetkých prstov), pravdepodobne sa jeho ruka veľmi vysilí a dieťa sa príliš rýchlo unaví.
Ako na to:
Ceruzka leží na poslednom článku prostredníka, zhora ju pridržiava bruško palca a ukazováka. Ruka aj prsty sú uvoľnené, nezvierajú ceruzku kŕčovito, ukazovák nie je prehnutý. Prstenník a malíček sú pritisnuté k prostredníku, dlaň zostáva voľná. Ceruzka by mala presahovať kožnú riasu medzi palcom a ukazovákom. Tento úchop je pre ruku najprirodzenejší a najefektívnejší z hľadiska pohybu prstov.
U pravákov je ceruzka držaná v pravej ruke, zošit je mierne naklonený doprava a pravý horný roh smeruje mierne hore.
U ľavákov je ceruzka držaná v ľavej ruke, zošit je mierne naklonený doľava a ľavý horný roh smeruje mierne hore.
Správny úchop ceruzky a pera si nevyhnutne vyžaduje aj správnu výšku držania. Medzi hrotom ceruzky a prstami by mala byť medzera asi 3 cm. Ak dieťa drží ceruzku nižšie, obmedzuje to pohyb jeho prstov. Prsty sa nemôžu pohybovať a vzniká v nich napätie. Pri vysokom úchope sa ceruzka zle ovláda. Problém s výškou úchopu môže vyriešiť obyčajná gumička natiahnutá v správnej výške úchopu.
Pokiaľ si dieťa nevie zvyknúť na správne držanie ceruzky, skúste trik s papierovou vreckovkou:
Vezmite malý kúsok papierovej vreckovky a dajte ho dieťaťu chytiť pod prstenník a malíček. Zatiaľ čo dieťa stále drží vreckovku v týchto dvoch prstoch, do zvyšných troch prstov sa snaží uchopiť ceruzku.
Dôsledky nesprávneho úchopu
Pri nesprávnom držaní pera je ruka zaťažovaná, rýchlejšie sa unaví a hrozí, že bude pomalšia. Neskôr dieťa môže mať problém napr. pri písaní diktátu, lebo jeho ruka „nebude stíhať“. Ďalšími nepríjemnými dôsledkami býva škaredý rukopis, ťažkopádne písmo, nechuť k maľovaniu a zdravotné problémy ako bolesti hlavy, pálenie očí či problémy s chrbticou.
U detí vyššieho veku (na druhom stupni ZŠ) sa v dôsledku nesprávneho držania pera často objavujú problémy pri časovo limitovaných prácach akými sú písomky a testy.
Grafomotorické poruchy je potrebné rozpoznať včas, najlepšie v predškolskom veku. Vyhneme sa tak neskorším problémom.
Skôr ako dieťa začne písať
Najlepší spôsob, ako predchádzať grafomotorickým poruchám dieťaťa je nie len ich včasné rozpoznanie, ale aj nácvik správneho úchopu písacej pomôcky a neskôr aj nácvik písania či kreslenia.
Ak máte doma predškoláka a radi by ste začali s nácvikom písania, je potrebné dodržať niekoľko zásad:
1.Správne svetlo
Dieťa si nesmie tieniť, pretože to vedie k zhoršeniu zraku. Dobre osvetlená písacia doska, ktorá sa neleskne, a ideálne naklonený zošit vytvoria dieťaťu správne podmienky.
2.Písanie písmen cvičiť netreba
Mnohokrát deti nastupujú do školy nadrilované písmenami a základnými počtami. Podľa odborníkov nie je dobré učiť predškolákov zručnostiam, ktoré patria do prvej triedy. Navyše, neodborná príprava môže viesť k nesprávnym návykom pri písaní, ktoré so sebou prinášajú rad nežiaducich dôsledkov.
3.Uvoľňovacie cviky
Ruku, ktorou dieťa píše, treba pravidelne uvoľňovať. Pred, počas aj po písaní. Tréning v podobe uvoľňovacích cvikov naučí predškoláka, aby jeho tlak na pero nebol príliš silný alebo naopak príliš slabý. Deti majú v obľube rôzne riekanky, s ktorými je spojený aj pohyb ruky, prípadne môžu písanie cvičiť pomocou pracovných listov .
4.Dĺžka tréningu
Spočiatku by doba tréningu nemala presiahnuť desať minút, aby ruka nebolela a aby sa tréning neskončil odporom k písaniu. Ak dieťa o písanie prestane javiť záujem – začne sa mrviť, alebo je nepozorné – je jasné, že potrebuje prestávku. Šesťročné dieťa by malo zvládnuť napísať štyri riadky.
5.Správne sedenie
Dieťa má obe chodidlá celou plochou položené na podlahe a kolená od seba asi na šírku dvoch pästí. Panva je mierne predklonená a chrbát vzpriamený. Správne sedenie je dôležité nielen pre efektívny nácvik písania, ale najmä pre zdravý vývoj chrbtice.
